Sedieť doma za pecou či obuť túlavé čižmy?

Autor: Lucia Korbelyiova | 14.12.2012 o 19:01 | (upravené 14.12.2012 o 19:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

Začalo to, už ani neviem kedy.  Kumulovalo sa to, posledné 2-3 roky. Ale vypuklo to úplne, 17.novembra 2012. Keď som si povedala, že jednoducho s tým musím von. Na papier (elektronický), oslobodiť aj samu seba.

 

Viete ako to vždy býva na 17. Novembra a hlavne v roku 2009, keď viac-menej všetci bilancujú, čo sa za tie dekády zmenilo, kde sme sa posunuli ... A veľká väčšina diskusii skončí pri negatívnom závere a to - NIČ sa nezmenilo!

Nuž dámy a páni, toto je ten problém. Ten zhubný problém nás Slovákov. V prvom rade, hľadenia na veci cez zakalené, šedé sklá okuliarov, nevidieť ani štipku pozitívnosti v ničom. Vo veľkej väčšine prípadov len nariekame ako je všetko zlé a že sa v tej našej republike nedá nič robiť. Nízke platy, zlé školy, vysoká nezamestnanosť ... Mohla by som pokračovať. Áno, aj ja vidím tieto problémy a treba ich zdôrazňovať ale čo je ešte podstatnejšie TREBA AJ NIEČO PODNIKNÚŤ ! Tu zas prichádzajú komenty typu : „ Na Slovensku? To nie je možné. A z kade chceš na to zobrať penize?" Vždy ide o to ako sa človek na to pozerá. Ak je človek zapálený pre myšlienku, dokáže spraviť aj nemožné. A teda čo sa zdá nemožné môže sa stať skutočnosťou. Tak trochu posolstvo 17. Novembra...

 

Je niekoľko vynikajúcich projektov, firiem, ktoré boli založené na Slovensku. Ibaže sa o nich nevie. Akoby raďšej zdôrazňujeme neúspechy a nedostatky. Samozrejme, aj to je potrebné. Stimuluje to k akcii, inovácii a úspechu. Nuž mám taký pocit, že mnoho Slovákov to takto nebere. Pamätám si ako mi jedna spoluúčastníčka letnej školy vravela ako má rada Ukrajinu. Práve preto, že je tam stále čo robiť, čo naprávať, nie je všetko také „ neat" ako vo Švajčiarsku, kde žila niekoľko rokov a nič sa tam nedeje, ľudia sú „suchí" a neprívetiví...Myslím, že niečo podobné no možno v slabšom svetle by sa dalo povedať o Slovensku. Áno, máme isté medzery, v niektorých oboroch hotové prepadliská, ale toto nás má stimulovať k akcii nie k horekovaniu.

 

Už len jedna z najzákladnejších občianskych povinností/práv - možnosť voliť  -  znak demokracie a slobody, môže pohnúť veci. Akým smerom, to už je len na nás. Aby keď nás zaplaví červené more, pretože väčšina Slovenska si to tak priala, sme zas nenadávali (veď ľuďia sú omylní a po 4 rokoch uvidia, zhodnotia, zmenia/nezmenia svoju voľbu) pretože sme predsa SLOBODNE vyjadrili svoj názor. Netreba zabúdať, že v demokracii víťazí VäČŠINA!

 

Chcela by som načrtnút ďalší problém, ktorý ma vlastne viedol k napísaniu celého príspevku. A to tzv. „únik mozgov" Fenomén, ktorý sa netýka len Slovenska ale (aj) väčšiny štátov centrálnej a východnej Európy. Mnoho mladých ľuďí, ktorým jazyky nerobia problém, vycestujú do zahraničia za kvalitným vzdelaním , lebo vedia, že doma určite toto nedostanú. Robia tak (aj) s vidinou lepšieho zamestnania (možno) kdesi v zahraničí. Len mizivé percento sa vráti naspäť na Slovensko. Je to úplne pochopiteľné. Keď človek obetuje niekoľko vydretých rokov vzdelávaniu, očakáva, že neskôr ako odmenu si bude môcť zabezpečiť určitý

životný štandard, ktorý zodpovedá jeho kvalitám. Veru, so 400 eur na mesiac sa to nedá.

 

A preto nehovorím, že Slovač by mala ostať sedieť doma za pecou  a doslova chradnúť so 400 eurami. NIE, práve naopak. Ísť von, vidieť svet, cestovať , rozširovať si obzory. Čerpať , nasávať, vstrebávať a následne evalvuovať - a zavádzať to najlepšie. Takisto treba zachovať a ďalej rozvíjať to kvalitné čo doma máme. Z vlastných skúseností viem, že študovať do zahraničia odchádzajú (väčšinou) tí najlepší z najlepších a tí, ktorí si to môžu dovoliť. Všetci moji slovenskí kamaráti v Edinburghu sú neskutočne šikovní ľuďia, ktorí to už teraz niekde dotiahli a chú ísť ešte oveľa ďalej. Len si predstavme, že by sa len polovica z týchto mladích ľuďí vrátila naspäť a implementovala to čo sa vo svete naučila, nebolo by nám oveľa lepšie?Nedýchalo by sa ľahšie?

Nedávno som sa zoznámila s jedným Britom, ktorý mi plný entuziazmu rozprával aký potenciál leží v našich krajinách. Konkrétne Poľsko, Česko, Slovensko. Pracuje ako web dizajnér a väčšina jeho kolegov je z týchto krajín. Hovoril akí sú je britskí spolupracovníci leniví v porovnaní so Slovákmi, Poliakmi, Čechmi. Taktiež spomenul, že vidí ako vplyv Ameriky a Británie veľmi pomaly upadá a že podľa neho BUDÚCNOSŤ leží v krajinách strednej Európy. Tento istý chlapík mi spomenul jeho príbeh keď v roku 1990 učil v Rumunsku angličtinu a cestoval po strednej a východnej Európe. Na ceste do Tatier sa dal do reči so Slovenkou, ktorá ovládala 5 jazykov, žila v Taliansku a išla pozreť svojich príbuzných na Slovensko. Zdôveril sa mi, že sa pri nej cítil veľmi malo...

 

Celé toto stretnutie ma naplnilo novou energiou, nabudilo k akcii. Predsa len je to pravda, aj iní v nás vidia potenciál. Je úplne jasné, že nič sa nezmení zo dňa na deň. Ešte jasnejšie je akú zlobu u nás zanechal komunizmus. Na to netreba zabudnúť a NIKDY by sa nemalo! 23 rokov nie je podľa mňa dostatočne veľa na to aby sme sa mohli porovnávať s inými západnými krajinami. Slovensko sa mení ale krok po kroku, nie závratnou rýchlosťou. My všetci ho môžeme nasmerovať tým správnym smerom. Treba len začať. Už dnes ! Hoci len malilinkým krôčikom vpred. Ale aspoň nejakým. A tak vytvoriť podmienky pre rast a inováciu aby sa tým „mozgom" oplatilo vrátiť domov a tým doma oplatilo zostávať.

 

A ešte niečo. Nehanbime sa byť hrdí na svoj národ a to nie len vtedy keď vyhráme zlato či striebro v hokeji ale aj vtedy keď sa nám nedarí. Ale o tom, potom...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?